Dedko Jegor pracoval ako lesník a les poznal dobre, ale roky ubiehali rýchlo, Jegor zostarol a zostal bez práce, ale nemohol opustiť les a svoj majetok.
Nech už hovoria čokoľvek, les veľmi mení človeka a tí, ktorí milujú les ho už nikdy nedokážu úplne opustiť.
Jegor bol ešte mladý, keď stretol krásne dievča, a potom si ju vzal. Žili dobre, obaja pracovali a dostali malý domček v dedine. Všeobecne nebývali horší ako ostatní spoluobčania.
Jeho manželke bola ponúknutá dobrá práca v okresnom centre a ona súhlasila so sťahovaním do mesta, ale Jegor nechcel opustiť svoju prácu.
O rok neskôr sa rozviedli a lesník žil zvyšok života sám.
Uplynuli roky a jedného dňa, keď obchádzal svoj pozemok, počul Jegor odniekiaľ z kríkov žalostný vreskot.
Potom, čo prešiel cez kríky, objavil lesník mláďatka rysa a pomyslel si: „Musím byť opatrní, ich matka môže byť blízko,“ a odišiel.
Po niekoľkých dňoch, Jegor úmyselne išiel po rovnakej ceste, aby videl drobčekov znova.
Cestou videl Jegor mŕtveho rysa. Vyzeralo to, že narazil na pytliakov a utiekol zranený, ale nestihol sa dostať k svojim mláďatám.
Keď lesník všetko pochopil, ľutoval mláďatá a vzal ich domov. Väčšinu rozdal a jedno mláďa si nechal.
Uplynulo ešte viac času, malé mačiatko sa premenilo v krásne a silné zviera a dedko Jegor stále lovil v lese, ale teraz už nie sám, ale so svojím verným priateľom rysom.
Raz v zime sa dedko Jegor a jeho maznáčik vyšplhali do hlbokej húštiny, keď obchádzali svoj rajón zo zvyku, dosiahli zimnej chaty, kde sa starý lovec rozhodol stráviť noc, pretože deň už smeroval k západu slnka.
Keď pripravoval drevo, zranil si nohu sekerou. Ako sa to stalo, lovec sám nemohol pochopiť.
Prechádzal lesy toľko rokov a nebolo jediné zranenie a zrazu sa mu stalo niečo tak nevšedné…
Hoci bola rana hlboká, Jegor nevenoval pozornosť bolesti, kým nenastalo ráno. Ráno sa pokúsil vstať, ale ostrá bolesť v jeho nohe to nedovolila.
Po chvíli prišiel na to, ako sa z tejto situácie dostať.
Potom, čo zo svojich lyží urobil improvizované sane, lovec si na ne ľahol a začal so zdravou nohou a rukami tlačiť, ale došlo k jednému problému, nebolo vidieť, kam ísť.
Jeho lojálni priateľ, rys, ho zachránil. Zviera chytilo zubami golier z ovčej srsti a pokúsilo sa ho ťahať dopredu.
Potom lesníka napadlo vyrobiť postroje z pásov, ktoré boli na ňom a na jeho loveckej puške.
Šelma mu dovolila aby ju obliekol do postroja.
Rys ťahal svojho priateľa a zranený lovec mu pomáhal rukami.
A tak šelma pritiahla svojho priateľa naspäť do osadu, kde mu už jeho susedia pomohli.
Zdieľajte tento článok a podeľte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň.
zdroj: podaj.to