Z emailov do redakcie sme vybrali veľmi zaujímavý príbeh, ktorý sa odohral v jednej sibírskej dedinke. Istý starec Ivan Petrovič mal vo dvore psa Družka.
Jedného dňa starec vyšiel von, ale po psovi ani stopy. Nadával si, že ho večer nepriviazali a pes ušiel.
Napriek tomu, odišiel hľadať psa do lesa, volal ho, ale nadarmo… Myslel si, že pes bez neho nezájde ďaleko, len sa túla niekde na okraji lesíka.
Zrazu na čistine zbadal niekoľko medvieďat a vedľa nich matku – medvedicu. Starec bol celý bez seba, akú idylku si rodinka v lese užívala, ale zrazu sa obďaleč ozvali nejaké podivné zvuky.
Starec vzhliadol – vlci!
Stuhla mu krv v žilách, celý zdrevenel ako socha, avšak schmatol rukoväť zbrane, ktorú si pre istotu vzal so sebou. V hlave si hovoril: „Musím utiecť“!
Medvedica zrazu zdvihla labu a akoby kývala starčekovi: „Pomôž nám“. Ihneď odviedla medvieďatá do brlohu, keď sa snažila odviesť pozornosť vlkov. Kríky zašušťali a vlci sa k nej vydali. Zrazu odniekiaľ z kríkov, vybehol starčekov pes Družok a so štekotom sa vrhol na vlkov. Tí sa len naježili, keď zrazu starec vystrelil do vzduchu … Vlci utiekli …
Hovorí sa, že za pol roka starec ešte raz stretol medvedicu v lese, pravdepodobne sa jednalo matku, ktorú kedysi starec zachránil aj spolu s jej malými prírastkami.
Znovu mu stuhla krv v žilách, avšak medvedica sa na neho len pozrela a vydala sa svojou cestou, bez toho aby sa ho dotkla…
Zdieľajte tento článok a podelte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň