Starček mal so svojim milovaným psíkom namierené do neba: Pri „Božej bráne“ mu však starec povedal, že sem psy nemôžu…

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení.

„Dobrý deň, pane,“ hovorí starec pri bráne.

„Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne.

V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne.

„Dobrý deň, čo je tu prosím?“ Spýtal sa starček so psíkom.

„Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne.

„A môžu sem ísť aj psy?“

„Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“

„Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“

„Aha, tamtí? To je peklo.“

„A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo.

Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal:

„Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku. Odísť bez neho a opustiť ho. Takí do neba nepatria…“

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.

Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.